Rozmýšľal som, čo ďalej. Nechcel som pôsobiť ako týpek, čo ťa otravuje ale vedel som niečo, čo potrebuješ vedieť . Rozmýšľal som, či sa vrátiť alebo ísť ďalej. Pýtal som sa sám seba, čo mám urobiť a dal som si 5 sekúnd na odpoveď. A tak som vyšiel z mrazivej tmy pod svetlo lampy a nastavil hlas, aby znel čo najviac prívetivo: "Dnes už žiadny autobus nepôjde". Premerala si si ma pohľadom tak rýchlo ako to vedia len ženy a s úsmevom si povedala jedno jedine slovo: "Naozaj? ".
Naozaj, pomyslel som si...Žijem tu už dosť dlho, aby som poznal naspamäť všetky príchody a odchody. Ale nepovedal som to a smutne som sa otočil. Nemám rád keď mi ľudia neveria a už dávno som sa vzdal toho aby som ich presviedčal.
Prešiel som cez cestu a odomkol dvere. A vtedy som začul známy zvuk a cez plece videl ako pred tebou brzdí prázdny nočný autobus.
Komentáre
tak
Bast
:))
for lulla
:))